पान:रानडे इंग्रजी-मराठी शब्दकोश खंड पहिला (The Twentieth century English-Marathi Dictionary Volume 1).pdf/197

विकिस्रोत कडून
या पानाचे मुद्रितशोधन झालेले नाही

________________

दार तोरण. A. १.१. कमानेनी कमानदार-मेहरबदारake. करणं, कमान.. करण-लावण. Archeri n. कमानी, कसानदार नोरणाकार, मेहेरापदार. Flat and reliev. ____ing arch engine. चपटी व मकी कमान. Arch.let n. __लहान कमान f. Arch-way . कमानीचा रम्ता m. Arch ( arch ) { Gr. arrh, rawer or rule. ] a. धूर्त, गंडा, गंड, बाट (als.). २ rather in n mischierous Sense विनोदी, मस्कन्या, हंडीयाग, य(हे)हम्बोर, थ(8)हे. बाज. ३ लुण्या, अहल, बिलंद, विलंदी, इरसाल usert of knaves and rogucs, and with the sense of itrious, monstrous, thoroughlyrend die, armnt. Arch'ly alr. (. A.) धर्नपणे, थट्टेनें, विनोदान, विनोदपूर्वक. २ लुचेगिरीनं. Arch'ness n. ( . . ) धूर्तपणा , कावेबाजी./ &c., थट्टेखोरी थट्टेवाजी. t. 1;. ---Arch meaning ya is now used mostly of Wollen nu children. rch ( urch ) [ (ir. urrhein. to lx.gin. a. मुख्य, अग्र, श्रेष्ठ, प्रधान, वर in comp., अग्य. २ पहिल्या प्रतीचा; as, ... bishop, A. priest, A. angel, Acc. [Arch-enemy 1. महाशत्र, कहाशत्रू, सैतान. Arch-foen. same as A. enemy. (विशेषतः) सैतान. Auch-fiend n. (महा) सैतान, पिशाच्चाग्रणी. Arch-fli'men n. मुख्य विशप, मोटा बिशप. Arch'he'resy . क. पाखंडमत. Archhcretic n. अट्टल पाखंड्या . Arch morek'. कुस्करी .! कमालीची थट्टा. Arch'pirate n. चांचे लोकांचा नायक. Arch-poet 2. महाकवि. Arch-prelate १. मुख्य विशप. Arch-priest n. मुख्य धर्माधिकारी. Arelytrait or n. अहल-पुरा विश्वासघातकी, महाराजद्रोही. हा शब्द निम्ताचा विश्वासघात केलेल्या जूडास इस्कारिएट ह्याला मुख्यत्वकरून लावतात. Archeology (ärk-e-oloj-i ) [Giro archaios, ancient, arche, beginning, & logos, discourse. ] 1. arvient history generally; systematic description or study of antiquities फार प्राचीन इतिहास , फार प्राचीन वस्तूंचे वर्णन. २ the scientific study of the remains and monuments of the prehistoric period gerup वस्तुशास्त्र , पुरातनवस्तुशास्त्र , पुरातनकालीन लोकांविषयींचे त्या काळच्या सध्यां उपलब्ध असलेल्या वस्तूंवरून ज्ञान मिळविण्याचे शास्त्र"; us, The closing epoch of geology is that in which archäology has its beginning. Archæolug'ic, -al a. aretat कालिकज्ञानासंबंधी-विषयक, प्राचीनवस्तुशास्त्रासंबंधी. Archeologically adv. Archaeologist n. see Archeologian. Archaeologian १५. प्राचीनकालिकज्ञान १४-विद्या इित्यादिकवेत्ता, पुराणवस्तुशास्त्रवेत्ता m. N. B.-Archeology शब्दाचा सध्या प्रचारांतील अर्थ पुढील प्रमाणे आहे. Archaeology=शिलालेख-जुनी देवालये-जुन्या पोथ्य व ग्रंथ वगैरेंचा अभ्यास. Archaic,-al (ark-alik,al ) [ Gr. arrchaios, ancient.] a जुन्या पद्धतीचा, पुरातन, प्रचारांत नाही असा, आप